Eva Davidová: Rómovia na Slovensku vo fotografii Evy Davidovej

S láskou, ktorú vidieť
Kniha fotografií Evy Davidovej o Cigánoch – Rómoch na Slovensku je ovocím – výsledkom polstoročnej práce autorky. Práce, ktorá bola urobená s LÁSKOU.
Libanonský spisovateľ a maliar Chalíl Džibrán (1883 až 1931), ku ktorému sa ja vždy utiekam vtedy, keď potrebujem načerpať múdrosť, lásku a pokoru, hovorí, že všetka práca je daromná, keď jej chýba láska. Hovorí tiež, že keď pracujeme, napĺňame časť najsmelšieho sna Zeme, ktorý nám bol prisúdený vo chvíli, kedy sa ten sen zrodil. Chalíl Džibrán na otázku, čo znamená pracovať s láskou, hovorí, že to okrem iného znamená „obdarovať všetky veci, ktoré tvoríte, dychom vlastného ducha“. Hovorí, že „práca je láska, ktorú je vidieť“. A práve taká je polstoročná práca Evy Davidovej. Jej fotografie sú zhmotnenou láskou k práci, ktorú robila, k tým, ktorých na svojom dnes už starom fotoaparáte zachytila. V ich mladosti. V ich radosti. V žiali, v hojnosti emocionálneho života, i v materiálnej  biede. Pri živote i po smrti.
Fotografie Evy Davidovej vnímam ako napĺňanie sna Zeme o tom, že všetci sme jej deťmi. Deťmi Matky Zeme a ona – Eva Davidová – prišla Cigánov – Rómov ukázať ostatným deťom Zeme v celej ich nádhere, pravdivosti a kráse. Niet pochýb o tom, že Eva Davidová obdarovala svoje fotografie dychom vlastného ducha a zachytila na nich dych ducha tých, ktorých svojimi fotografiami zvečnila.
Je veľmi dôležité, ak sa veci dejú v pravý čas. Dnes už ako dobré víno – vyzreté – prichádzajú fotografie Evy Davidovej zo života Rómov na Slovensku v najpríhodnejšej chvíli. V pravý čas. V situácii, keď mnohí, ktorí nevedia nič, alebo len veľmi málo o tomto roky skúšanom národe, o jeho pôvode, o jeho histórii, broja proti Rómom. Zvolávajú proti nim rasové pochody slovenskými mestami. Táto kniha prichádza vo svojej obrazovej časti, teda s dielom Evy Davidovej, ako hodnoverné, slovom nezdeformované, čisté a neprikrášlené svedectvo, ktoré vyplní prázdne miesto v histórii Slovenska, možno i vo vyučovaní dejepisu na školách. Zaiste i v sabauvedomovacom procese Rómov samotných – o sebe, o svojich predkoch, o svojej minulosti.
Vernosť je to, čo sa natíska na jazyk človeku v prípade, keď chce hovoriť o Eve Davidovej. Tak, ako bola pri svojej práci vždy verná jednému typu techniky, dnes už muzeálnemu typu fotoaparátu Pentacon six, tak bola počas svojho produktívneho života verná jednej téme. Rómom, ich životu, ich remeslám, zvykom, obradom. Pri svojej práci nenechávala svoje srdce chladné. S ľuďmi, ktorých fotografovala, prežívala ich radosti, trápenia. Vedela o ich deťoch, rovnako o ich chorobách. Stávali sa jej priateľmi, ktorých si vážila, za ktorými opakovane prichádzala. Navzájom sa tešili so svojich stretnutí. Rómovia jej dôverovali, púšťali ju do svojich obydlí, do svojich rodín, do svojich životov. Práve vďaka tomu mohla vzniknúť ucelená práca. Hodnotný súbor fotografií veľmi pravdivo vypovedajúcich o polstoročí zo života Cigánov – Rómov na Slovensku. Azda najucelenejší obraz o nich. Obraz z času, ktorý bol pre samotných Rómov zlomovým. Z času, keď ako sama autorka hovorí – dokrútili sa kolesá kočovných vozov a dovtedy slobodní ľudia, deti prírody, deti vetra, boli pripútaní na jedno miesto. To hovoríme o kočovných Cigánoch. Zatiaľ čo Cigáni – Rómovia z dedín boli presídľovaní z jedného miesta na iné. Spravidla z dediny, kdesi nabok, na jej okraj. Pod les. Mimo obce. Mimo civilizácie. Preč zo zorného uhla, z pohľadu iných. Do tejto snahy spoločnosti i jednotlivcov vytesniť biedu jedného národa na okraj záujmu svojho i spoločnosti prichádza Eva Davidová. Fotografuje a prináša veci, ľudí a ich problémy z okraja do centra. Do centra svojho záujmu a teraz nám ich predkladá ako perly. Pravý poklad, ktorý za roky nazbierala, navliekla na šnúrku času – aby odovzdala dokonalý šperk. Ona pre to, aby sme mohli uvidieť Cigánov – Rómov na Slovensku v celej ich pravdivosti a kráse, urobila všetko. Je na čitateľovi, je na nás, či budeme schopní tu krásu vidieť a hľadať ju v potomkoch tých, ktorých ona polstoročie zvečňovala. A milovala.
Daniela Obšasníková, november 2012